Hurban III. – Medzi Stalinom a Rooseveltom

Martinské centrum vyprodukovalo pred rokom 1918 v rámci politicky ostro črtanej hurbanovskej rodiny málo známu, ale výnimočnú osobnosť Vladimíra Ladislava Hurbana. Talentovaný novinár a spisovateľ so široko tvarovanou kreativitou vstúpil do života slovenskej spoločnosti na začiatku 20. storočia spontánne ako mladý účastník hlasistického hnutia, neskôr najmä ako martinský súčiniteľ obrán slovenského národa zo strany nórskeho génia B. Bjornsona, za čo ho uhorské úrady perzekvovali. Preto prinútene odišiel roku 1909 do Ruska, kde vstúpil do cárskej armády, aby sa tam po vypuknutí prvej svetovej vojny zaradil do líderskej vrstvy česko-slovenských légií. Postupne v priebehu vojny natoľko prenikol do organizačných štruktúr prvého česko-slovenského odboja, až sa vyprofiloval v dvoch životných priemetoch – v slovenskej literatúre a publicistike i vo svetovej diplomacii. V oboch prípadoch vstupoval do emancipačných procesov slovenského národa po prevrate až neslovensky rozmanitými spôsobmi, najmä však rýchlym prienikom do špičky československej diplomacie. Hurbanovo úsilie vygradovalo v príprave Spojených národov ako celosvetovej demokratickej platformy na strane Spojencov. Osobitnou angažovanosťou tu vynikol po roku 1936 ako československý vyslanec, od roku 1943 veľvyslanec v USA. Tento syn S. Hurbana-Vajanského s významným legionárskym a diplomatickým pozadím obratne využíval špecifickú orientáciu amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta a Štátneho departmenu USA na obnovenie a ďalšie upevnenie medzinárodnopolitickej pozície ČSR, ale aj na tlmenie preexponovaného čechoslovakizmu E. Beneša. Svojím podpisom Deklarácie Spojených národov v januári 1942 a nadväzujúcich zmlúv a dohôd, najmä UNRRA sa Hurban stal ústredným slovenským spoluzakladateľom systémov OSN. Po oslobodení Československa sa z kresla veľvyslanca v USA zásadne angažoval v rokovaniach s americkou administratívou o povestných pôžičkách na povojnovú rekonštrukciu ČSR. Najmladší Hurban bol jedinou slovenskou osobnosťou, ktorá vyšla zo slovenského národného hnutia 19. storočia a dospela do modernej svetovej politiky 20. storočia. Zažil ešte obrodenskú auru mladoštúrovcov skrze Jána Francisciho, ale dozrel už v spoločnosti globálnych hegemónov Franklina D. Roosevelta a Jozefa V. Stalina. To je sociálna mobilita a kultúrny presah, aký Slovák dodnes nezažil. Hurban ako diplomat začal ako prvý u nás uprostred medzinárodných vzťahov v diplomatickom priestore formulovať a kultivovať národné a štátne záujmy Slovenska v Československu. Preto tento významný Martinčan, špičkový predstaviteľ tunajších národných sietí s presahmi do zahraničných centier svetových demokracií sa vyníma v politických dejinách svojho mesta i Slovenska na čelnom mieste – ako politik a diplomat s celosvetovým, univerzálne integračným dosahom. Už len hustotou svojho vstupovania do geopolitických súvislostí planéty ukazuje, že v našich dejinách figuruje ako svetovo najznámejší Martinčan. ĎALŠIE PODOBNÉ DOKUMENTY Neznámi slovenskí hrdinovia 1914 – 1920. Slováci v česko-slovenských légiách Vizionári slovenskej slobody: Štefánik a Slováci v prvom zahraničnom česko-slovenskom odboji Štefan Boleslav Roman, uránový kráľ v zápase o slobodu Slovákov Trianon - symbol vzkriesenia Slovenska