Ukrajinská kríza bez propagandy (ruskej, ale aj západnej)

Ak očakávate propagandu jednej alebo druhej strany, nie ste na dobrej adrese. Historická genéza Do roku 2000 bolo zúbožené, rozkradnuté a takmer zlyhané Rusko, ktoré ovládal Boris Jeľcin a oligarchovia, všetkým na smiech, potom však začal sanačný režim a Rusko sa stalo znova veľmocou, ktorá má svoje legitímne záujmy a jeho partneri by to mali reflektovať. Nestalo sa. Legitímny záujem Ruska bol, aby sa jeho blízke zahraničie nestalo súčasťou vojensko-politických paktov, teda NATO. V Pobaltí to nevyšlo, ale ďalej už nie. Gruzínsko je dobrý príklad, kde to fungovalo. Abcházsko a Južné Osetsko zhatalo Gruzínsku cestu do NATO. No a potom došlo na Ukrajine k Majdanu. Vtedy by prípadná intervencia bola aj oprávnená, alebo by sa dala aspoň politicky ako-tak obhájiť. Pôsobil tam neonacistický batlion Azov, odpudivé figúrky ako Dmytro Jaroš (Pravý sektor), Oleksander Muzyčko (Pravý sektor), Oleg Tjahnibok (Sloboda). Nasledoval masaker v Odese. Ak by vtedy došlo k prípadnej intervencii, možno by to bolo viac