Ústavný súd sa stal nástrojom politického boja

Ústavný súd v kauze trestných kódexov rozhodol krajne aktivisticky, pretože pozastavil účinnosť celých trestných kódexov. To, samozrejme, neznamená, že ich vyhlásil za protiústavné. Som veľmi zvedavý, či v prípade meritórneho rozhodnutia odoberie právo každej vládnej garnitúre upraviť trestné kódexy podľa vzoru vyspelých európskych krajín. Čo je však najhoršie, znemožnil, aby nezávislé súdy mohli na základe podnetu ministra spravodlivosti preveriť dohody o vine a treste aj tri roky dozadu, teda zákonnosť obludného systému, ktorý zneužívala NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v predchádzajúcom období. Zároveň Ústavný súd použil ako argument na dočasné zneplatnenie trestných kódexov zníženie premlčacích lehôt pri násilných trestných činoch, osobitne pri znásilnení. No v čase, keď o tom sudcovia Ústavného súdu rozhodovali, bolo už jasné, že premlčacie lehoty pri násilných trestných činoch sa znova vrátia na pôvodnú úroveň, takže tento argument ich vlastne usvedčil z aktivizmu a nekompetentnosti. Súčasťou boja o tento zákon boli aj lehoty na zverejnenie tohto zákona v zbierke zákonov. Ministerstvo spravodlivosti v snahe využiť všetky legálne možnosti deklarovalo, že pôjde na hranu a využije celú pätnásťdňovú lehotu na zverejnenie zákona v zbierke. Iste aj preto, že nepredpokladalo, že Ústavný súd bude tak aktivistický a pôjde tiež na samotnú hranu svojich kompetencií. Stalo sa... Konal presne tak, aby donútil vládu hrať podľa jeho pravidiel. Úplne atypicky plénum Ústavného súdu zasadalo v stredu, nie vo štvrtok s cieľom prijať uznesenie tak, aby ho ministrovi spravodlivosti doručili najneskôr 29. februára, odkedy začne plynúť pätnásťdňová lehota, keď musí byť zákon zverejnený v zbierke zákonov. V krajnom termíne to teda vyjde 14. marca, teda deň pred pôvodnou účinnosťou trestných kódexov. Ústavný súd sa tak stal jedným z jednoznačných politických aktérov. Jeho snaha ísť po ruke prezidentke a opozícii je úplne zjavná. V tejto súvislosti sa vynára otázka, prečo vlastne? Prečo sa Ústavný súd na niečo také krkolomné vôbec podujal?! Ukazuje sa, že najhorším dedičstvom predchádzajúcej garnitúry je extrémne rozdelená spoločnosť, v ktorej si žiadny politicky exponovaný človek nemôže byť istý postihom politickej prokuratúry ÚŠP a politickej polície NAKA. Texaské trestné právo, ktoré nám tu zaviedol Daniel Lipšic, je len bonusom navrch. Treba však veriť v dobré konce. Ústavný súd nateraz podľahol krajne rozvášnenej spoločnosti, aj keď je jasné, že sudcovia Ústavného súdu majú hľadieť za každých okolností na právne argumenty, nie mienku ulice. Zjavne to nevyšlo. Sudcovia Ústavného súdu aspoň nateraz podľahli nátlakovým akciám opozície a médií. Aj preto si garnitúra, ktorá vládla v rokoch 2016 – 2020, musí spytovať svedomie, ako mohla takú dôležitú vec, ako je voľba kandidátov na ústavných sudcov, tak podceniť. Nezabudnite navštíviť moju facebook stránku, Instagram a web stránku Veci Verejné: • • • •
Back to Top